Kaštieľ Betliar je jedným z najnavštevovanejších pamiatok Slovenska. Spravuje ho Slovenské národné múzeum spolu s Mauzóleom v Krásnohorskom Podhradí a hradom Krásna Hôrka.

Stavebné začiatky kaštieľa sa datujú do 15. storočia a spájajú sa s rodom Bebekovcov. Juraj Bebek sa pustil v druhej polovici 16. storočia do budovania rodinného sídla – jednoposchodového trojkrídlového renesančného kaštieľa. V roku 1642 sa novými majiteľmi stali Andrášiovci (Andrássyovci). Zakladateľom staršej betliarskej vetvy rodu bol barón Štefan I. Andráši, ktorý  sa presťahoval do kaštieľa v roku 1710 a pustil sa do jeho prestavby.

Koncom 18. storočia gróf Leopold Andráši realizoval rozsiahlu klasicistickú prestavbu, ktorá priniesla rozšírenie objektu i reprezentatívne úpravy okolia. V tejto dobe vznikla aj rotunda na ľavom brehu Krivého potoka, ktorá slúžila ako knižnica.

Najväčší rozkvet zaznamenal kaštieľ  koncom 19. storočia (1881 – 1886) za Emanuela I. Andrášiho, „železného grófa“, keď sa Betliar premenil na luxusnú letnú poľovnícku rezidenciu rodu Andrášiovcov. Začiatkom 20. storočia dal jeho syn Gejza I. kaštieľ zmodernizovať – vybavil ho elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, modernými kúpeľňami, komfortnými apartmánmi a výnimočnou historickou knižnicou.

Poľovačky na medvede, vysokú zver, vlky a diviaky sa usporadúvali v betliarskych revíroch a okolitých lesoch, ktoré obklopujú rozsiahly anglický park. Jeho zakladateľom bol gróf Leopold Andráši, osvietený aristokrat, slobodomurár a zberateľ. Od roku 1978 je park zapísaný v zozname umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta evidovaných UNESCO a v roku 1985 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Park vyniká bohatým zastúpením cudzokrajných drevín, z ktorých najstaršie majú približne 300 rokov. Dotvára ho drobná parková architektúra – rotunda, japonský most, čínsky a slobodomurársky pavilón, zverinec či najvyšší umelý vodopád na Slovensku, pod ktorým Andrášiovci kedysi chovali ľadové medvede.

Poslední majitelia opustili kaštieľ v auguste roku 1944. Emigrovali do Lichtenštajnska, kde žila sestra posledného majiteľa. Zariadenie kaštieľa sa zachovalo vďaka tomu, že po odchode Andrášiovcov nikdy nebol vyrabovaný, prebudovaný ani použitý na iné účely.

Návštevníci počas hodinovej prehliadky môžu vidieť reprezentačné a obytné priestory Andrášiovcov, ktoré slúžili nielen ich majiteľom, ale aj hosťom, ktorí sem prichádzali na honosné poľovačky.  Zo zbierok Andrášiovcov vynikajú dve egyptské múmie, amulety a poľovnícke trofeje z ázijských aj afrických poľovačiek. Pýchou kaštieľa je historická knižnica, ktorá obsahuje približne 15 tisíc kníh v mnohých jazykoch a inkunábuly. 

Po návšteve kaštieľa odporúčame vyhradiť si čas na prechádzku v nádhernom anglickom parku, ktorý vytvára krásne scenérie v každom ročnom období.